Vysokotlakové spájkovacie fitingy

Nájdené: 16
Nájdené: 16
Filtre (16 z 16)
spojenie 1
spojenie 2
spojenie 3

Vysokotlakové letovacie fitingy

Spájkovanie je definované ako tepelný spojovací proces na spájanie predovšetkým kovových materiálov. Hlavným rozdielom oproti tavnému zváraniu je, že základné materiály sa počas spájkovania netavia. Spájkovanie sa preto používa na trvalé spojenie dvoch alebo viacerých obrobkov pomocou spájky a tavidla s využitím tepla.

Pri správnej práci sú základné materiály zmáčané spájkou. Spájka sa rozprestrie a spojí. Spájkovať možno všetky kovy (napríklad meď a zliatiny medi, nikel a železné materiály). Rozdiel medzi mäkkým a tvrdým spájkovaním je definovaný tzv. teplotou liquidus spájky. Ak je táto teplota liquidus nižšia ako 450 °C, ide o mäkké spájkovanie; ak je teplota liquidus vyššia ako 450 °C, ide o tvrdé spájkovanie.

Spájkovanie

Spájkovanie spojov možno dobre vykonávať pomocou nízkotaviteľných strieborných spájok a príslušných tavidiel. Používa sa mäkký plameň; treba sa vyhnúť bodovému ohrevu alebo prehriatiu. Spájané povrchy musia byť zdrsnené chemicky alebo mechanicky. Spájkovacia medzera by mala byť 0,1 mm, presah najmenej 2 mm. Na spájanie väčších medzier (približne 0,5 až 1,5 mm) sú k dispozícii aj spájky, ktoré vytvárajú stabilné spájkované spoje s dobrými pevnostnými vlastnosťami. Na spájkovanie sa používajú strieborné spájky s obsahom 45 - 56 % striebra. Na spájkovanie dielov pre potravinársky priemysel sa môžu používať len zliatiny striebra bez obsahu kadmia. Zmatňujúce farby, ktoré vznikajú pri spájkovaní, sa musia odstrániť morením alebo kefovaním. Žíhaniu farieb sa však dá takmer úplne zabrániť dostatočným navlhčením a šikovným použitím tepla.

Rúry

Môžu sa použiť bezšvíkové alebo zvárané rúry, ktoré spĺňajú nasledujúce tolerancie:

  • ASTM 1018 // A268 //  A 269 // B338
  • EN 10216-5 / EN ISO 1127 D4
  • DIN 28180 TC1
  • UNE-EN 10312 série 1 a 2